ZÁNIK DRUHOV

Vedci odhadujú, že na Zemi by malo byť 5 až 30 miliónov rastlinných a živočíšnych druhov. Hoci nám nie je známe presné číslo a doteraz boli vôbec opísané len približne dva milióny druhov, ročne sa z našej planéty navždy vytratí niekoľko tisíc rastlinných a živočíšnych druhov. Mnohé z nich ani nepoznáme. Zistenia vychádzajú z toho, že pomer zániku druhov sa vplyvom človeka oproti prirodzenej miere zvýšil o faktor 1 000 až 10 000.

Dunaj

Dunaj je „najviac medzinárodná“ rieka na svete – žiadna iná rieka nepreteká na svojej ceste k moru viacerými krajinami. Tento fakt odhaľuje pestrosť a zložitosť spoločenských nárokov na rieku a jej ekosystémy. Sociálno-ekonomické a politické podmienky posledných desaťročí a storočí zmenili rieku udržateľným spôsobom. Rôzne zásahy do celého riečneho systému majú vplyv na ekologickú integritu a stavajú jedinečnú biodiverzitu v povodí Dunaja pred veľké výzvy. Povodie Dunaja zahŕňa úžasnú rozmanitosť rastlín a živočíchov. Iba v rakúskom povodí Dunaja môžeme predpokladať výskyt približne 3 500 druhov rastlín a 40 000 druhov zvierat.

Zánik sladkovodných druhov je zvlášť dramatický a celosvetovo postupuje zrejme najrýchlejšie. Existujú odhady, že vodné druhy vymierajú mnohokrát rýchlejšie ako zemské.

Ak nejaký druh zanikne, je to nezvratné a nemožno predvídať, aké to bude mať následky. Vplyvy na citlivé a komplexné ekosystémy sa môžu stupňovať a môžu spôsobiť zánik alebo premnoženie iných druhov – aj takých, ktoré ešte nepoznáme.

Dôsledky zásahu človeka

Hrádze na priečnych stavbách, ako sú vodné elektrárne, prerušujú voľný tok vody. Regulácie riek z dôvodu splavnosti a rekultivácie krajiny na ochranu pred povodňami ovplyvňujú život v rieke a na jej brehoch. S tým sú spojené aj zmeny v manažmente tuhých látok. Tento pojem označuje všetok pevný materiál, ktorý rieka prepravuje, od veľkých kameňov až po jemný piesok a jemné čiastočky plávajúce vo vode. Manažment tuhých látok určuje dno rieky a tak aj životný priestor, ktorý tam vzniká. Na hrádzach sa zadržiavajú najmä všetky hrubšie frakcie pevných látok, čím sa výrazne ovplyvňuje vývoj biotopov. Tvorbou vodných nádrží a prehradením horských potokov sa kamenný materiál zastaví už v horách a vôbec sa nedostane do Dunaja. V dôsledku zmeneného zloženia pôdneho materiálu je, že rieka pod hrádzami čoraz viac vteká do pôdy a dochádza k degradácii riečneho dna. Hladina vody sa zníži, nivy hlavnej rieky sa oddelia a zničia. Nedostatok živín a znečistenie vody predstavujú pre Dunaj, jeho prítoky a s nimi súvisiacu faunu a flóru ďalšie vážne ekologické výzvy.

Hlavátka podunajská – Hucho hucho

Hlavátka podunajská, označovaná tiež ako dunajský losos, je najväčšia pstruhovitá ryba s dĺžkou 130 cm. Jej prirodzená oblasť rozšírenia sa obmedzuje na oblasť povodia Dunaja a zahŕňa bavorský a rakúsky Dunaj a väčšie prítoky.

Hlavné hrozby pre ňu predstavuje fragmentácia biotopu a ničenie biotopov na jednotlivé životné štádiá. K tomu patrí napr. pokles počtu biotopov vhodných na trenie spôsobený využívaním vodnej energie.

Hlavátka podunajská bola až do začiatku 20. storočia veľmi rozšírená, avšak dnes ju IUCN klasifikuje ako veľmi ohrozený druh.

Korytnačka močiarna – Emys orbicularis

Pancier korytnačky močiarnej môže merať až 23 centimetrov. Dospelé zvieratá majú hmotnosť o čosi viac ako jeden kilogram a dožívajú sa až 60 rokov. Živia sa vodným hmyzom a slimákmi, červami, rybami, žubrienkami a zdochlinami. Keďže dokážu prehĺtať len pod vodou, nikdy nežerú na brehu.

Korytnačka močiarna žije v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Dospelé korytnačky sú len málo napádané predátormi, avšak za ich ohrozenie môžu predovšetkým následky ľudských zásahov do ich životného priestoru: Škodí im vysúšanie močiarov a vlhkých oblastí, úprava tokov, osídľovanie krajiny a ničenie hniezdísk.

Na červenom zozname IUCN je korytnačka močiarna evidovaná ako potenciálne ohrozená.

Norok európsky – Mustela lutreola

Norok európsky – samotár – je 12- až 19-centimetrové zviera vážiace 400 až 740 gramov. Ako potravu uprednostňuje hraboše a iné hlodavce, avšak chytá aj žaby, vtáky, ryby a raky. V zime udržiavajú zvieratá vo vrstve ľadu často dieru, ktorá im umožňuje ponoriť sa a vydať sa hľadať potravu.

Biotop norkov je prepojený s vodou. Obývajú húštiny na brehoch a iné riečne a jazerné oblasti s hustou vegetáciou a len zriedkavo sa vyskytujú viac ako 100 metrov od vody. V oblasti Dunaja sa zachovali už len malé populácie v rumunskej delte. Norok európsky je okrem iného ohrozený rozšírením norka amerického a lovom na účely výroby kožušiny.

IUNC klasifikuje norka európskeho ako druh, ktorému hrozí vyhynutie.

Topoľ čierny – Populus nigra

Na topoli čiernom žije množstvo hmyzu a jeho korunu využívajú vtáky na hniezdenie. Hovädzí dobytok, ovce a voľne žijúce zvieratá s obľubou ohrýzajú konáre topoľov. Kone rady žujú ich kôru, čo môže viesť k odumieraniu stromov. Aj bobry majú topole v obľube a ich hrubé kmene dokážu prehrýzť za jednu až dve noci. Mäkké drevo topoľa čierneho je tiež atraktívnym biotopom pre mnoho druhov húb. Topoľ má rád teplo, preto sa často rastie v hlbokých polohách a vyskytuje sa na nížinách veľkých tokov po celej Európe.

Za ohrozenie topoľa čierneho sú zodpovedné vyrovnávania, násypy a regulácie tokov, poklesy hladiny podzemnej vody, rozsiahle výruby lužných lesov na hospodárske účely a tiež prednostné používanie iných druhov topoľov v lesníctve, ktoré trvá už približne 200 rokov.

Topoľ čierny bol pôvodne rozšírený po celej Európe. V Maďarsku mu dnes podľa červeného zoznamu IUCN hrozí vyhynutie.

Jesetery - Acipenseridae

Pôvodne Dunaj bol domovom šiestich druhov jeseterov. Päť druhov (vyza veľká, jeseter hviezdnatý, jeseter ruský, jeseter hladký a jeseter veľký) žije ako dospelé zviera v Čiernom mori a do Dunaja sa prichádza trieť. Vyza veľká, ktorá je najväčším a najznámejším druhom, poskytuje „pravý“ kaviár Beluga. Šiesty druh, jeseter malý, trávi celý svoj život v sladkej vode.

Najväčšou príčinou ohrozenia jesetera je dlhoročný intenzívny rybolov (na mäso a kaviár), prerušenie migračných trás a zničenie prostredia na trenie.

Podľa IUCN sú jesetery najviac ohrozenou druhovou skupinou na svete. Jeseter veľký (Acipenser sturio) v rámci Dunaja vyhynul. Vyze veľkej (Huso huso), jeseterovi hviezdnatému (Acipenser stellatus), jeseterovi ruskému (Acipenser gueldenstaedtii) a jeseterovi hladkému (Acipenser nudiventris) hrozí vyhynutie. Jeseter malý (Acipenser ruthenus) je ohrozený

Vydra riečna – Lutra lutra

Vydra riečna môže mať hmotnosť až 12 kg, má veľmi hustú srsť s izolačnou funkciou a malé okrúhle uši. Tie dokáže, podobne ako nos, pod vodu zavrieť.
Žije v rôznych prítokoch a rybníkoch pozdĺž celého Dunaja. Obýva predovšetkým záplavové oblasti a zarastené brehy.

Vydra bola dlhé obdobie intenzívne lovená. Jej mäso bolo považované za lahôdku a kožušina bola veľmi obľúbená. Vyrovnávanie povodí riek, odlesňovanie, poľnohospodárstvo, rybolov a znečisťovanie vody sú ďalšími dôvodmi na pokles jej populácie.

Vydra riečna je na červenom zozname IUCN uvedená ako potenciálne ohrozená.

Pálka najmenšia – Typha minima

Pálka najmenšia je priekopnícka rastlina, ktorá dorastá do výšky 25 až 75 centimetrov. Jej biotop sa vyznačuje premenlivou hladinou vody, preto sa vyskytuje prevažne na piesčitých brehoch pokojne prúdiacich vedľajších ramien riek. Pálka najmenšia je rozšírená pozdĺž veľkých riečnych systémov v Ázii a Európe, pričom jej prítomnosť je veľmi nesúvislá.

Rastlina je závislá od pravidelných zmien štruktúry základného materiálu, ktoré vznikajú v dôsledku pravidelných záplav. Keďže takáto dynamika sa reguláciou riek veľmi potlačuje, životný priestor pálky najmenšej sa stráca.

Pálka najmenšia je v Európe ohrozená. V červenom zozname IUCN je ešte klasifikovaná ako mierne ohrozená, avšak s klesajúcou tendenciou výskytu. Na rakúskom červenom zozname je už uvedená ako kriticky ohrozená

Lyžičiar biely – Platalea leudorordia

Lyžičiar biely vďačí za svoje meno zobáku, ktorý sa na konci rozširuje do tvaru lyžice. Dorastá až do výšky 80 cm a na temene svojej hlavy má chumáč dlhých biely pier, ktoré sa mu pri podráždení postavia.

Lyžičiar biely sa liahne v močiaroch, krovinách a rákosí pozdĺž Dunaja, jeho vedľajších tokov a priľahlých vôd. Na kŕmenie svojich mláďat potrebuje rozsiahle plytké vody a na hniezdenie je nevyhnutná hustá vegetácia. Potravu získava cedením vody: križuje rieku sem a tam a pritom z plytkej vody filtruje ryby a žaby.

Zmena klímy a ohrozenie jeho biotopu viedli k tomu, že vhodné hniezdiská sú zriedkavé a k dispozícii nie je dostatok potravy.

Lyžičiar biely zatiaľ nefiguruje na červenom zozname, avšak počet jeho populácie stále klesá, pretože sa novým podmienkam dokáže prispôsobovať len pomaly.

Brehuľa obyčajná – Riparia riapria

Brehuľa obyčajná je vďaka tomu, že dorastá len do veľkosti 13 centimetrov, najmenším lastovičkovitým druhom v Európe. Liahne sa v kolóniách na strmých pieskových a blatných stenách pozdĺž riek a vyhrabáva hlboké diery, na konci ktorých si stavia hniezda. Zdrojom jej potravy je hmyz. Najväčšia kolónia v Európe sa nachádza v Deliblatskej púšti v Srbsku, ktorá je jednou z posledných púští kontinentu. Tu žijúca skupina sa skladá z až 20 000 párov.

Z dôvodu veľkoplošnej kanalizácie riek a ňou spôsobeného obmedzenia dynamiky riek sa vhodné miesta na hniezdenia tvoria ešte zriedkavejšie. Okrem toho sa brehy riek často využívajú ako nelegálne skládky odpadu, čo komplikuje odchov mláďat.

Za to, že brehuľa obyčajná dnes ešte nie je ohrozená, vďačíme jej dobrej prispôsobivosti. Avšak ani tá nie je pri príliš veľkých zmenách biotopu žiadnou zárukou prežitia.

Myrikovka nemecká – Myricaria germanica

Myrikovka nemecká sa až do začiatku 20. storočia hojne vyskytovala pozdĺž riek. Je rastlinnou priekopníčkou, lebo je jednou z prvých rastlín, ktoré po záplavách vyrastajú na novo vytvorených štrkových brehoch. Pri Dunaji sa táto rastlina vyskytovala až po stredný tok a na všetkých alpských prítokoch, ktoré sú dnes jej poslednou oblasťou výskytu.

Tento druh ohrozujú všetky aktivity, ktoré bránia prirodzenej dynamike riek. Ide najmä o zatarasenie vôd, pretože to výrazne mení tak dynamiku povodní, ako aj zloženie substrátu (štrku).

V Nemecku a Rakúsku je tento druh klasifikovaný ako takmer ohrozený.

Mlok dunajský – Triturus dobrogicus

Mlok dunajský meria 12 až 16 centimetrov. Jeho celková oblasť rozšírenia je relatívne malá. Siaha od Dolného Rakúska až po Maďarsko, do častí štátov susediacich s Maďarskom a do západného Rumunska. Zdá sa, že pri prerušení Dunaja v Banátskych horách v Južných Karpatoch vznikla akoby medzera jeho rozšírenia. Výskyt tohto mloka potom pokračuje až v rumunskom Valašsku a nakoniec aj v oblasti delty Dunaja až po Ukrajinu.

Hlavným dôvodom ohrozenia mloka dunajského je vysychanie riečnych nív a nedostatok krajinnej dynamiky spôsobený reguláciou riek: hladina vody klesá a do nív sa dostáva stále menej vody. Vodné trakty sa menia na súš a vzniká menej nových malých jazierok – vytrácajú sa malé močiare a reprodukčné prostredia obojživelníkov.

Hoci o živote mloka dunajského vieme len málo, je tento druh podľa IUCN už potenciálne ohrozený.

Pĺšik lieskový – Muscardinus avellanarius

Pĺšik lieskový je hlodavec podobný myši, ktorý má hmotnosť 15 až 40 gramov a dožíva sa až 6 rokov. Žije v starých lesoch pozdĺž Dunaja. Je nachádzaný v zmiešaných lesoch s bohatým porastom a – ako napovedá jeho meno – aj v oblastiach výskytu liesky obyčajnej. Doma je tento hlodavec v starých stromoch so suchými časťami a v dierach.

Biotop pĺšika lieskového ohrozuje omladzovanie starých lesov a výsadba topoľových plantáží. Tento druh sa stravuje veľmi pestro, živí sa napr. lesnými plodmi a orechmi. Takúto rozmanitú potravu nachádza len v lesoch s mnohými kríkmi a krovím, ktoré sú čím ďalej vzácnejšie. Priťažujúcim faktorom je, že dochádza k oddeľovaniu lesov, ktoré zabraňuje výmene génov.

Pĺšik lieskový je prísne chránené zviera európskeho významu.

Kolok veľký – Zingel zingel

Kolok veľký je v Dunaji a jeho prítokoch veľmi rozšírený. Táto ryba žijúca prevažne pri dne uprednostňuje rýchlo tečúce vody a v noci sa trhavými pohybmi kĺže na dne.

Životný priestor kolka veľkého je poznačený zničením miest vhodných na trenie a znečistením vôd.

V roku 2013 bol ešte kolok veľký na zozname ohrozených druhov IUCN, dnes si však už jeho populácia môže vydýchnuť, o. i. aj vďaka zlepšeniu kvality vôd v hornom Dunaji, dnes už nie je ohrozený.

Vinič hroznorodý lesný Vitis vinifera ssp. sylvestris

Vinič hroznorodý lesný, nezamieňať s paviničom, je splietaná liana, ktorá môže mať výšku 20 až 40 metrov. Na jeseň jej listy získavajú intenzívnu červenú farbu. Rozširujú ju vtáky, ktoré sa kŕmia jej plodmi a ich následným vylúčením šíria jej semeno. Vinič hroznorodý lesný je predchodcom viniča pestovaného na výrobu vína. Jeho prirodzeným prostredím sú steny na brehoch riek v nivách veľkých tokov a riek.

Hlavným dôvodom zriedkavosti lesného viniča hroznorodého je regulácia riek. Okrem

toho je spolu s plamienkom pri intenzívnom lesnom hospodárstve dôležitý na zabezpečovanie dobrého vývoja stromovej populácie. Navyše, o jeho životný priestor ho pripravili aj krátke životné cykly lesného porastu v nivách spôsobené lesným hospodárstvom.

Vinič hroznorodý lesný je v Európe klasifikovaný ako ohrozený a v Rakúsku ako veľmi ohrozený. Je tam jednou z najvzácnejších rastlín.

Blatniak tmavý – Umbra krameri

Blatniak tmavý žije v typických nivových biotopoch, teda v plytkých vodách s bohatým rastlinným zastúpením a s bahnitým dnom, ako sú rybníky, priekopy a močiare. Zvláštnosťou blatniaka tmavého je, že prostredníctvom svojho plávacieho mechúra, ktorý je spojený s črevom, dokáže získavať kyslík aj z atmosférického vzduchu.

Životný priestor blatniaka tmavého je ohrozený najmä ničením a oddeľovaním nív.

IUCN klasifikuje blatniaka tmavého, ktorý je vo všeobecnosti zriedkavým druhom, ako ohrozeného. Jeho regionálne zastúpenie veľmi prudko klesá.

Korýtko riečne – Unio crassus

Korýtko riečne obýva oblasti tečúcej čistej vody s piesčitým dnom a za hodinu prefiltruje 4 až 6 litrov. Jeho larvy sa vyvíjajú paraziticky v žiabrách rôznych druhov rýb. Hotové mladé mušle žijú úplne zahrabané v riečnom dne, zatiaľ čo dospelé mušle sú zahrabané len čiastočne a ich dýchací otvor slúžiaci na dýchanie a filtrovanie potravy smeruje do vody.

Korýtka riečne, predovšetkým ich mladé jedince, sú veľmi ohrozené znečistením vody. Dôležitým faktorom výrazného poklesu ich výskytu v 70. rokoch minulého storočia však je aj strata prirodzeného prostredia spôsobená napríklad stavaním priehrad a následnou zmenou pomerov prúdenia a povahy podložia riek.

Rezavka aloovitá – tratiotes aloides

Rezavka aloovitá je vodná rastlina, ktorá dosahuje priemer až 80 centimetrov a vo vode sa drží koreňmi s až 180-centimetrovou dĺžkou. V zime rastlina klesne na dno a na jar sa opäť vynorí na hladinu. Rezavka aloovitá sa vyskytuje v strednej Európe až po oblasť Pobaltia. Nájsť sa dá v trvalých, pomerne výživných vodách s relatívne konštantnou vodnou hladinou a veľmi slabým prúdením. Rezavky aleovité rastú v teplých bahnitých, neznečistených, väčšinou stojatých vodách chránených pred vetrom, ktoré sa nachádzajú v hlbokých krajinných nivách, napríklad v priekopách, močiaroch a kanáloch.

Zničenie biotopu a nedostatok prepojení medzi vodami tomuto druhu sťažuje prežitie, pretože semená sa šíria okrem iného aj vodou. Spájaním rôznych vodných zón sa môžu dostať do vzdialených oblastí a tam založiť novú populáciu.

V Rakúsku je rezavka aloovitá považovaná za rastlinu, ktorej hrozí vyhynutie.

Plotica lesklá – Rutilus pigus virgo

Rutilus pigus virgo je endemický poddruh plotice lesklej (Rutilus pigus) a vyskytuje sa výlučne v hornom a strednom Dunaji, a tiež v jeho väčších vedľajších tokoch. Táto ryba, ktorá má rada prúdiace toky, tu žije prevažne v hlbokých oblastiach riek a počas obdobia trenia migruje do pokojnejších zón pri brehoch, aby tam vyhľadala chránené a husto zarastené miesta.

Fragmentácia biotopov spôsobená elektrárňami a zničenie a oddeľovanie biotopov vhodných na trenie ohrozuje aj tento druh ryby. Biotopy vhodné na trenie sa nachádzajú v nivách, ktoré už kvôli regulácii toku nie sú pravidelne zalievané, a tak sa oddeľujú sa od hlavného toku.

Plotica lesklá uvedená v Prílohe II a V Smernice o ochrane prirodzených biotopov a druhov divokej fauny a flóry je v častiach Nemecka celoročne chránená a v Rakúsku je klasifikovaná ako prísne chránená.

Mihuľa potiská – Eudontomyzon danfordi

Mihule potiské nie sú z biologického hľadiska ryby, ale len rybám podobné fylogeneticky bazálne stavovce a živé fosílie, ktoré sa za 500 miliónov rokov sotva zmenili.

Ide o endemický druh povodia stredného a dolného Dunaja, ktorý sa však nevyskytuje v samotnom Dunaji, ale obýva jeho prítoky. Medzi mihuľami vyskytujúcimi sa v sladkej vode je tento druh jediný, ktorý parazituje na sladkovodných rybách.

Kvôli priehradám a znečisteniu je mihuľa potiská lokálne ohrozená.

Európska únia uvádza mihuľu v Prílohe II Smernice o ochrane prirodzených biotopov a druhov divokej fauny a flóry, a preto predstavuje druh v záujme spoločenstva. Mihuľa potiská je podľa červeného zoznamu IUCN potenciálne ohrozená.

Zubovec dunajský – Theodoxus danubialis

Zubovec dunajský vyžaduje na životný priestor čistú a okysličenú vodu a kamenistú pôdu. Jeho domovom je horný a stredný Dunaj až po Rakúsko, kde ho je možné v hlavnom toku Dunaja nájsť len príležitostne. V Maďarsku je ešte väčšia populácia. Nápadné ulity zubovca dunajského boli v raných kultúrach sídliacich pri Dunaji obľúbeným šperkom či doplnkom, ktorý ukladali do hrobu.

Tento druh je ohrozený z dôvodu zničenia jeho biotopu, predovšetkým priehradami vodných elektrární, pretože tie zmenili pomery prúdenia aj podmienky substrátu.

Zubovec je v Nemecku, Rakúsku a Českej republike klasifikovaný ako veľmi ohrozený.

Pošvatka – Isogenus nubecula

Pošvatky sú starobylý hmyz, ktorý kolonizuje riečne dno v štádiu larvy a po svojej transformácii na lietajúci hmyz žije na brehu. Druh Isogenus nubecula sa vyskytuje vo veľkých riekach a až do 60. rokov 20. storočia bol nachádzaný pri Dunaji v okolí Viedne. Odvtedy nie sú žiadne dôkazy o jeho výskyte.

Tento druh však naďalej žije v dynamických riečnych úsekoch, ako je napríklad tok rieky Tisa v Maďarsku a rieka Loira vo Francúzsku. Jeho oblasť rozšírenia sa však vplyvom človeka podstatne zmenšila. Okrem znečistenia vôd ohrozuje tento druh ničenie vhodných biotopov spôsobené činnosťou, ktorá mení riečisko, resp. jeho substrát.

IUCN

International Conversation of Unique Nature – červený zoznam IUCN je medzinárodný zoznam vytvorený vedcami na stanovenie miery ohrozenia živočíchov a rastlín.